utorok 29. júna 2010

Sme pomalí, nevedomí a leniví! ... alebo Herr Műller prichádza!

Na začiatku tohto príspevku sa vôbec nechcem ospravedlniť za to, čo v nasledujúcich riadkoch napíšem. Neodsudzujem nikdy človeka a nerobím to tak ani v tomto príspevku. Tete Kláre želám len to najlepšie, hlavne, aby začala ľuďom veriť a vážiť si ich! Ak na to ešte nie je neskoro...

Nakoľko terajšie ubytovanie máme dohodnuté len na týždeň, začali sme hľadať nové, dlhodobé. Leslie, milá pani z Breakwater Motel nám poradila pani Klaru Műller. Milá staršia pani, ktorá hľadá do svojho domu tichých a slušných ľudí. Je to Nemka okolo 80-tky, ktorá už roky žije v USA. Po pár dňoch sa nám s ňou podarilo osobne stretnúť. Nakoľko jej auto bol samý bodrel, iba Janči a Daška sa išli pozrieť na priestory, ktoré nám navrhla prenajať až do októbra. Podľa ich slov ide o podzemné priestory, ktoré dlho nevideli človeka. Museli by sme vyniesť nejaké haraburdy a upratať si. To nie je problém.

Po niekoľkých dňoch hľadania práce a ubytovania sme sa rozhodli jej ponuku bývania za 150 dolárov týždenne na osobu prijať. Išli sme teda do domu všetci. Veľmi nemylo nás prekvapilo jej správanie. Ukázala sa ako stará pani, ktorej všetko prekáža, na naše veľmi jednoduché a skutočne opodstatnené otázky ohľadom ubytovania odmietla odpovedať a kričala s tým, že ona ťažko žije, mladí sú dnes rozmaznaní, nevedia, čo chcú atď. Jednoducho bola doslova protivná. Snažila sa nám za každú cenu dokázať, akí sme neschopní a aká je ona dobrá s ponukou bývania v centre mesta za 150 dolárov na týždeň. Vrchol bol, keď sme jej v spomínanom dome pomáhali vynášať veci z priestorov a ona nás namiesto vďaky napádala, že sme „lamy“, tzn. „blbci“ a neznalí veci.

Záver bol taký, že babička, ktorá musí všetko vedieť najlepšie a nikdy za nič nepoďakuje, si žije vo svojom svete. Predpokladali sme, že ak by sme bývali v jej dome, veľmi často by nás otravovala s prácami v záhrade, v pivnici atď. Nič proti tomu, žiadna robota mi nesmrdí, ale to, čo už predviedla bolo čisté zneužívanie a to by pokračovalo až do septembra. Posledné, čo každý deň potrebujem po práci, je nejaká drezúra a nútenie do prác na jej dome, dvore a pivnici. Mimochodom, má niekoľko nehnuteľností, ktoré prenajíma a tým sa asi aj živí. Pritom si nezabudla zanadávať na to, aké vysoké dane musí platiť.

Po spoločnej dohode sme všetci štyria dospeli k dohode, že jej ten svet necháme a my „pôjdeme o dom ďalej“.

Jediný obrázok, ktorý nejak súvisí s tetou Klárou je tento:


Zajačik pred jej starou šopou (skladisko pre všetky haraburdy). Iné obrázky nemám a aj tak by to bolo mrhanie papierom :-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára